História kúpeľníctva

Preslávili sa na celom svete. Svojou jedinečnou históriou a liečivými účinkami patria Piešťany a miestne bahno k najväčším pokladom Slovenska. Bahenné zábaly a liečebné procedúry si môžete užiť aj u nás v Hoteli Park ****

V Piešťanoch sa nachádzajú pramene termálnej minerálnej vody, ktorá má vysoký obsah minerálov a značné množstvo síry a sírovodíka. Vyviera z hĺbky Zeme v obtokovom ramene rieky Váh. V jej usadeninách sa tvorí sírne bahno, ktoré je unikátne nielen v Európe, ale i vo svete.

Termálna minerálna voda a sírne bahno patria k prírodným liečivým faktorom, ktorým vďačia Piešťanské kúpele za svoju takmer 200-ročnú tradíciu. Tieto prírodné liečivé zdroje sú svetoznáme v oblasti liečby ťažkých chorôb pohybového ústrojenstva, ako aj ochorení svalového a kostného systému, dny a reumatických ochorení.

Prvá písomná zmienka o Piešťanoch (pod názvom Pescan) sa nachádza v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. Liečivé pramene  v Piešťanoch údajne objavili rímske légie. Kone Rimanov boli po dlhej a namáhavej ceste unavené a už nemohli pokračovať ďalej. Vojaci sa rozhodli oddýchnuť si niekoľko dní na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste.

Liečivé účinky termálnej minerálnej vody a sírneho bahna v Piešťanoch boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí. V 15. – 17. storočí v strednej Európe narastal záujem o liečenie v kúpeľoch, ktoré disponujú minerálnou vodou. Medzinárodná známosť kúpeľného mesta Piešťany sa začala rodiť v druhej polovici 17. storočia.

V roku 1642 český vzdelanec Adam Trajan Benešovský z Benešova v oslavnej básni Saluberrimae Pistinienses Thermae oslávil svojimi veršami liečivé účinky kúpeľov. Lyricky opísal dravú rieku s pltiskom, panský dom, šľachticov i sedliakov, úrodné údolie a zástupy ľudí, ktorí na jar, keď príroda ožívala, prichádzali ponoriť sa do horúcich kúpeľov a bahenných jám.

Šľachtici, vlastníci pozemkov, začali stavať nad prameňmi kúpeľné budovy. Tak vznikli prvé budované kúpele aj v Piešťanoch. V roku 1821 zemepán Piešťan gróf Jozef Erdödy, nitriansky župan a štátny minister viedenskej vlády, začal s výstavbou prvých vaňových a bazénových kúpeľov.

Piešťanské bahno patrí medzi najkvalitnejšie a najznámejšie peloidy na svete. Je to heterogénny živý systém, ktorý sa sám udržuje v dynamickej rovnováhe. Podstatu piešťanského liečivého bahna tvorí homogenizovaný sediment Váhu, ktorý sa usadzoval v obtokovom ramene v miestach blúdivých výberov termálnej vody.

Vyzreté piešťanské sírne bahno má mazľavú, maslovitú konzistenciu, oceľovomodrú až čiernu farbu, vyniká plasticitou, tepelnou stálosťou (chladne štyrikrát pomalšie ako voda), tepelnou vodivosťou a redukčnou schopnosťou. Spolu s chemickými sú to aj tieto fyzikálne vlastnosti, ktoré robia piešťanské sírne bahno ojedinelým medzi ostatnými liečebne využívanými peloidmi na svete.

Pieštanské kúpele ale najviac preslávil  Ľudovít Winter. Niekdajší nájomca Piešťanských kúpeľov dal začiatkom minulého storočia mestu na brehoch rieky Váh nezmazateľnú pečať rehabilitačného regiónu. 

Pomohol mu v tom aj malý marketingový trik. Socha Barlolamača patrí aj po takmer sto rokoch k najznámejším symbolom Piešťan.

Lámač barlí bol však symbolom Piešťan už predtým, ako ho nájomca kúpeľov Ľudovít Winter dal odliať do bronzu. Už koncom 19. storočia Winter vedel, že kúpele potrebujú jednoduchý symbol uzdravenia.

Keďže v tom čase šetril a nemohol si dovoliť renomovaného výtvarníka, oslovil v roku 1894 začínajúceho kresliara nemeckého pôvodu Artura Heyera. ,,Poveril som ho, aby jedinou figúrou vyjadril uzdravenie. O niekoľko dní mi predložil skicu Lámača barlí. Hneď som ju prijal a zahlásil obchodnej komore na patentovanie,“ píše vo svojich pamätiach Winter. Lámač barlí sa stal podľa neho senzáciou, mnohí sa ho snažili napodobniť.

Postavičku dal zaregistrovať ako ochrannú známku piešťanských kúpeľov a jej ochranu si zabezpečoval súdnou cestou. Objavovala sa na plagátoch, propagačných materiáloch a ďalších tlačovinách podniku. Kým však bronzový barlolamač láme zdravotnú pomôcku v rukách, jeho predchodca lámal barlu cez koleno.

História je v Piešťanoch prítomná na každom kroku. V máloktorom meste na Slovensku by sa našlo toľko kultúrnych pamiatok na meter štvorcový ako práve v tomto meste. Či už ide o budovu Thermia Palace alebo Dom umenia či budovu bývalej prvorepublikovej elektrárne.

Nádherné skladba architektúry v centre mesta zas prenesie návštevníkov do čias, kedy noblesa a skvostnosť patrili ku každodennému slovníku. 

Nie je to však len o piešťanskom bahne. Mesto predstavuje ideálnu destináciu na oddych a relax. Či už v neďalekom pohorí Inovec alebo na rekreačnej oblasti Sĺňava. 

Veľkou výhodou je aj dostupnosť mesta po diaľnici. Po hodine cesty z hlavného mesta sa ocitnete na mieste, kde sa čas spomalil. Zažijete príjemný relax a začnete opäť vnímať krásy prírody a úľavu pri zdravotných problémoch.